Sak lé pa tro vié i dwa sirman arsouvnir ke kank zot lété ti, kank zot té i ve pa manzé, oubiensa kank zot té i obéi pa zot paran, zot papa ou zot monmon té i di : "fé tansion, sinon l’APECA va nir trap a ou"... Ou alor : "fé tansion sinon bann madame la DDASS va n’ir pou ou !" ... Sa lété plu térib lo lou oté !
Anndan tout’ sosiété, in lézand i ariv pa tou sèl : William Luret i arkont’ koman, a partir lo bann zané 1960, sou linpulsion in préfé té i kri Michel Debré (gèt parézamp : Michel Debré et l’Île de la Réunion : Une certaine idée de la plus grande France), èk la konplisité bann politisien èk zadministratèr - konm lo chèf la DDASS, Jacques Tarbes parézanp - in takon zanfan la été ralé par la forse an France (1600 marmay ant’ 1963 é 1981). Dopi dé-trwa zané, lo skandal la fini pété, é ni komans konèt’ kosa la pasé : bann fonm lasistanse sosial té i vien ché domoune navé pa larzan pou trap zot zanfan, pou promèt azot in lavnir, é pou ral a zot lot koté la mèr... Zordi so bann zanfan la fini nir gran. Na in pé la port’ plint’ tribunal, na dot la détak zot bouche a koz zot kèr lété tro amaré... Lo liv lé in dokimantasion pou fé antann so moune la, pou fé koz dokiman ladministrasion lépok té i kachète. Parfwa ou santi nana in ti parti pri de la par le lotèr le liv’, mé le kalité èk lo bann kantité lo dokiman lé sité anndan i vo lo kou zèt in koud’zié : "Ces "déportations" d’enfants ne suffiront d’ailleurs probablement pas à résoudre le problème de l’emploi dans les Départements d’Outre-Mer [...]"... Ala le mo in doktèr té i travay pou lo ministèr la santé la laché an 1975 pou fini èk sa : "déportasion" ! Si ou vé konprann le poukoué sonm lo koman se zistwar zanfan la DDASS, zanfan la Creuse, alé li le liv...


Version imprimable
envoyer par mail
Réagir à cet article
Suivre les commentaires :
| 